Otázky týkajúce sa bývania, kvality života či dostupnosti k základným službám a infraštruktúre sa od začiatku 21. storočia nachádzajú v popredí spoločenského a politického záujmu najmä v dobiehajúcich európskych regiónoch. Jedným z faktorov, ktoré bránia v dynamickom rozvoji niektorých regiónov, miest či obcí je problematická sociálna a ekonomická integrácia rómskych komunít.
Zlepšenie sociálnej a ekonomickej integrácie rómskych komunít je jedným z komponentov iniciatívy Európskej komisie „Catching-up Regions“ (CuRI) realizovanej v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) v spolupráci so Svetovou Bankou. Cieľom komponentu je zadefinovať a navrhnúť integrované programy rozvoja pilotne vybraných obcí, ktoré budú riešiť prioritné oblasti najmä bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, kvalita zdravia, pričom budú zohľadnené aj prierezové témy ako sú rovnosť príležitostí, boj proti chudobe a predchádzanie diskriminácii. Pre efektívne plnenie aktivít v tomto komponente, ale aj pre širokú verejnosť je potrebné a užitočné disponovať kvalitnými priestorovými údajmi.
V rámci uvedeného komponentu CuRI odborní zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja v spolupráci s Európskou komisiou, Svetovou Bankou a expertmi a študentmi Katedry geografie a aplikovanej geoinformatiky Prešovskej univerzity v Prešove (PU) uskutočnili v septembri 2020 terénne mapovanie budov a ich stavu v pilotných šiestich obciach v rámci iniciatívy „Catching-up regions“, ktoré nadviazalo na mapathon z júna 2020. Cieľom tejto aktivity bolo prostredníctvom metódy kvalifikovaného odhadu získať kvalitné a aktuálne dáta o domovej a bytovej štruktúre v obci, o kvalite obývaných budov ako aj vytvoriť konzistentné digitálne mapy technickej infraštruktúry vybraných obcí (Čičava, Dlhé Stráže, Krivany, Ostrovany, Varadka a Varhaňovce). Zozbierané údaje boli následne digitalizované, spracované do mapových výstupov a implementované do Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja daných obcí.
Proces mapovania
Pri stanovení smerovania výskumu sme vychádzali z predpokladu, že tradičné mapovania a procesy (digitalizácia “od stola” či bežné štatistické zisťovania) pri manažmente krajiny nedokážu “sledovať” rozrastanie sídiel. Rovnako pretrváva nedostatok aktuálnych dát v mapách (budovy, infraštruktúra a pod.), prípadne aj nekompletnosť a konzistencia dáta v populačných štatistikách.
Postupne sme počas niekoľkých pracovných stretnutí spolu s lídrami komponentu CuRI navrhli metódy zberu dát v teréne a dátový model, ktorý sme spracovali v geografickom informačnom systéme (GIS), pričom sme využili open source (voľne šíriteľný a modifikovateľný softvér) a otvorené nástroje QGIS pre prípravu projektov, či produkt INPUT vyvinutý medzinárodnou open source spoločnosťou. Je to multiplatformná aplikácia pre smartfóny určená na zber priestorových dát v teréne.
Prvým krokom bolo vytypovanie sídiel s marginalizovanou komunitou a porovnanie aktuálnosti dát Základnej bázy údajov GIS (ZB GIS) a OpenStreetMap (OSM). Práve v tejto fáze sme zistili, že databázy sa nezhodujú. Ako platformu, ktorá nám poskytla jednoduché pracovné prostredie pre digitalizáciou vstuných dát sme si vybrali práve OSM (viac v článku Využitie dát z OpenStreetMap pre tematickú mapu o turizme). Išlo o to, aby sme mohli zaznačiť budovy, ktoré sa doposiaľ nezobrazujú v žiadnej dostupnej mapovej službe. Pre porovnanie stavu pred mapovaním prikladáme nasledujúce porovnanie stavu v OSM oproti leteckej snímke v obci Ostrovany:
Následne, ako druhý krok sme organizovali tzv. mapathon (maratón v mapovaní) Roma Settlements Mapathon na PSK, ktorý sa uskutočnil 24. Júna 2020 historicky prvýkrát na pôde Úradu PSK. Aktivita sa uskutočnila na základe spolupráce PSK s UNIPO Mappers – vetva YouthMappers na Prešovskej univerzite a Svetovou bankou. Jedná sa o špeciálny workshop, na ktorom účastníci zaznamenávali pôdorysy budov na základe voľne prístupných leteckých snímok a ukladali do verejnej databázy OSM spolu so základnými atribútmi. Konkrétne bol využitý editačný nástroj “iD editor”integrovaný v OSM spolu s pripojenou mapovou službou (WMTS) leteckého snímkovania s vysokým rozlíšením od Geodetického a kartografického ústavu (GKÚ 2019).
Terénne mapovanie (tretí krok) sme vykonali pomocou vyššie spomínaných open source technológií. V každej z obcí sme spolupracovali aspoň s jedným, vopred vytipovaným, zástupcom komunity – či už išlo o člena miestnej občianskej poriadkovej služby, zamestnanca obecného úradu alebo priamo starostu. Táto spolupráca bola nevyhnutná jednak pre zabezpečenie kvality zberu dát (osoba znalá miestnych pomerov vedela v špecifických prípadoch presnejšie definovať jednotlivé atribúty budov), ale tiež pre dosiahnutie vyššej akceptácie u občanov a vyhnutiu sa prípadným konfliktným situáciám s občanmi, s ktorými sme počas terénneho zberu prišli do kontaktu. Po načítaní prieskumných vrstiev, nastavení formulárov pre zber dát a nastavení mapových tém sme synchronizovali dáta na cloudove úložisko (Mergin cloud), ktorý je súčasťou riešenia mobilnej aplikácie INPUT a je prepojený priamo s pracovným prostredím QGISu. Takto sme docielili synchronizáciu dát medzi mobilnou aplikáciou a desktopom. Nižšie uvedené snímky mobilného zariadenia zobrazujú príklad konkrétneho zberu záznamov o budovách počas terénneho mapovania:
Analytika a publikovanie dát
Všetky dáta sú verejne dostupné v Dátovom katalógu na Geoportáli Prešovského kraja, pričom v súčasnosti pracujeme na publikovaní týchto dát v určitom rozsahu aj do databázy OpenStreetMap. Pri terénnom mapovaní sme sa stretli s niekoľkými zisteniami, ako napríklad nesúlad súpisných čísel domov s referenčným registrom, či s pomerne vysokým podielom domov bez fasád v niektorých obciach. Rovnako kaštieľ v obci Krivany, ako významná stavba, nebol zaznačený v mapových podkladoch. Zaujímavosťou bol aj relatívne vysoký podiel striech s eternitom – ako stavebným materiálom s nepriaznivým vplyvom na zdravie – napr. v obci Varhaňovce bol tento podiel viac ako 23% zo všetkých budov v obci, čo je pre obyvateľov a vedenie obce varovný signál, aby v budúcnosti zvážili výmenu týchto striech a možnosti financovania tohto úkonu trebárs z európskych zdrojov. Ďalším alarmujúcim zistením je, že napr. v obci Ostrovany je približne každá tretia obytná budova v nevyhovujúcom stave, tzn. predstavuje budovu núdzového bývania. Posledný príklad zistení, ktorý uvádzame v tomto článku je zaznamenanie relatívne vysokého nesúladu medzi dátami ZB GIS a realitou v Čičave, Ostrovanoch a Varhaňovciach. Napr. vo Varhaňovciach sme v teréne zaznamenali o 39% viac budov, ako boli v júni 2019 zaznamenané v ZB GIS (v Ostrovanoch o 28%, v Čičave o 25% viac). Možno sa len domnievať, že je to spôsobené pomerne vysokým tempom rastu zástavby v obci, či nesúladom s katastrálnymi dátami.
Počas tohto pilotného projektu sme si osvojili inovatívne pracovné postupy a technológie pre zber a ukladanie nových dát z leteckých snímok a z terénu, ktorých výstupy boli implementované do Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí. V budúcnosti plánujeme tieto postupy aplikovať prípadne na ďalšie obce, alebo na iné tematické oblasti, ako je napríklad infraštruktúra cestovného ruchu.
