Nová etapa vývoja webu od roku 2004, kedy bol pevný obsah webových stránok nahradený priestorom pre zdieľanú a spoločnú tvorbu obsahu, zmenila pohľad, akým sa na web pozeráme a ako ho tvoríme. Príchod novej generácie služieb umožňujúcej jednoduché zdieľanie, spájanie, vytváranie sietí a rozličných platforiem, kde sa ľudia dokážu organizovať novým spôsobom a pri nízkych nákladoch, spôsobila rozmach blogov, wiki stránok, chatov či sociálnych sietí. Obsah generovaný používateľmi predstavuje cenný zdroj zachytávania rôznych aspektov nášho života a s príchodom dobrovoľných geografických informácií (z angl. volunteered geographic information) máme k dispozícii čoraz relevantnejší obsah generovaný práve samotnými používateľmi. Asi najznámejšiu snahu o priestorový crowdsourcing (v zmysle metódy získavania dát od komunity) predstavuje projekt OpenStreetMap (OSM), hovorovo nazývaný aj ako wikipédia medzi mapami, ktorý priniesol revolúciu v zhromažďovaní priestorových údajov.
Prečo vznikol projekt OSM?
História projektu OSM siaha do roku 2004, kedy ho založil britský podnikateľ Steve Coast so zámerom vytvoriť slobodnú digitálnu mapu sveta postavenú na princípoch kolektívnej spolupráce a koncepcii otvoreného softvéru. Hlavným cieľom projektu je tvorba a poskytovanie voľne dostupných a voľne použiteľných geografických dát a ich vizualizácia do podoby máp (ako napr. mapy cestnej siete, turistické mapy, cyklomapy a navigovanie v nich). Hlavným dôvodom vzniku projektu bol fakt, že väčšina mapových dát sveta, ktoré sa zdajú byť voľne dostupné, majú v skutočnosti právne alebo technické obmedzenia týkajúce sa ich použitia, čím neumožňujú ľuďom používať tieto údaje kreatívnym, produktívnym alebo iným spôsobom. Dátové podklady OSM sú poskytované pod licenciou Open Database License (ODbL), ktorá umožňuje voľné používanie dát pod podmienkou citovania a zachovania rovnakých práv.
Ako to funguje?
Projekt OSM umožňuje jednoduchú editáciu dát, ukladanie kompletnej histórie vykonaných zmien a sprístupňovanie výsledkov práce verejnosti. Pre samotnú tvorbu geodát sa ako podklad využívajú záznamy z GPS prijímačov, satelitné snímky alebo iné spravidla digitalizované mapy, ktoré ale musia byť licenčne kompatibilné.
V súčasnosti má projekt vyše 6 miliónov registrovaných používateľov (pozn. Na prispievanie do projektu OSM je potrebné si na oficiálnej stránke projektu najskôr vytvoriť účet). Komunita OSM je veľmi rozmanitá a neustále rastie. Medzi prispievateľmi OSM sa okrem samotných nadšencov mapovania nájdu aj profesionálni kartografi, GIS špecialisti, inžinieri, humanitárni pracovníci, lekári či bežní občania.
Výsledkom práce jednotlivých „mapperov“ nie je grafická mapa v papierovej či elektronickej podobe. Prispievatelia vytvárajú len dáta (informácie) o jednotlivých objektoch (cesty, chodníky, budovy a pod.) a vzťahy medzi nimi (napr. turistický chodník je tvorený viacerými lesnými či asfaltovými cestami a pod). Všetky tieto informácie sú následne uložené do jednej obrovskej databázy na serveroch projektu OSM, na základe ktorej sa môže vygenerovať grafická podoba mapy.
Ako vzniká mapa?
Mapper-prispievateľ do OSM priradí každému objektu sadu vlastností. Vlastnosťami môže byť napr. názov objektu, typ objektu, popis a množstvo iných. Na základe týchto informácií je potom možné vygenerovať grafickú mapu. Generovanie mapy (tzv. rendering) je pomerne náročné na čas aj výkon počítača, preto vzniklo množstvo samostatných projektov, ktoré preberajú informácie o objektoch z OSM a na ich základe renderujú mapu.
Vzhľadom na obrovské množstvo informácií o objektoch v OSM databáze nie je možné vygenerovať mapu, ktorá by obsahovala všetky detaily súčasne. Mapy sa preto generujú na konkrétne použitie, napr. turistické, cyklistické, verejná doprava a pod. Pri každej mape sa pritom použijú len tie objekty a ich vlastnosti, ktoré majú pre danú mapu význam (napr. nemá význam generovať turistické značky pre mapu verejnej dopravy). Takéto mapy je potom možné prezerať na stránkach jednotlivých projektov (napr. OpenCycleMap, FreemapSlovakia a množstvo iných).
Aktuálne pokrytie mapy OSM je možné nájsť na http://www.openstreetmap.org (angl.) a viac informácií o projekte na http://wiki.openstreetmap.org (angl.). Mapový portál FreemapSlovakia združuje slovenskú komunitu OSM.
Dá sa na OSM dáta spoľahnúť?
Podstata tvorby mapy „wiki štýlom“ síce neumožňuje garantovať akúkoľvek presnosť mapy, je ale v záujme každého používateľa mať presné dáta. Pokiaľ nejaký prispievateľ vloží nepresné dáta, či už omylom alebo zámerne, zvyšných 99,9% používateľov ich môže skontrolovať, opraviť alebo vymazať. Drvivá väčšina prispievateľov s dobrými úmyslami tak môže automaticky opraviť týchto pár problémových. Pri každom používateľovi je zároveň k dispozícii celá história jeho editácie a na hlavnej stránke projektu existuje taktiež záložka História, ktorá zobrazuje posledné zmeny vo zvolenej oblasti.
Ako využiť OSM dáta?
OSM dáta tvoria rozsiahlu vektorovú mapovú databázu, ktorú môže upravovať každý a vytvárať tak napr. rôzne mapové vzhľady či navigačný softvér. OSM dáta je možné využívať rôznymi spôsobmi, na inšpiráciu uvádzame bohatú galériu využitia OSM dát v českých projektoch v rámci českej komunity OSM.
Dáta z OSM sme využili pri tvorbe tématickej mapy Turistika a cestovný ruch, ktorá zobrazuje turistické atrakcie a body záujmu rôzneho typu, turistickú infraštruktúru a štatistiky cestovného ruchu. Primárnym užívateľom/prijímateľom sú obyvatelia a návštevníci kraja hľadajúci informácie o možnostiach turistického vyžitia v regióne. Hlavným dátovým zdrojom pre turistické atrakcie boli práve dáta OSM, ktoré komunita prispievateľov nahrala do databázy. Ďalšími vlastníkmi dát (zdroje) zobrazených v mape sú Prešovský samosprávny kraj, Štatistický Úrad SR, Krajská organizácia cestovného ruchu Severovýchod Slovenska a Prešovská univerzita.
Na záver
OSM je slobodná editovateľná mapa celého sveta, ktorá je vytváraná ľuďmi, akými ste aj vy. Databáza bude vždy obsahovať nejaké rozmary, experimenty a omyly komunity. To je ale zároveň aj hlavnou výhodou OSM, pretože umožňuje, aby sa táto databáza rýchlo prispôsobovala zmenám reálneho sveta a jeho aktuálnym dopytom. Nebrzdia ju rôzne legislatívne obmedzenia či prieťahy spôsobené nepružnosťou normatívnych systémov.
Použité zdroje:
